O neznámom vlastníkovi hovoríme vo všeobecnosti vtedy, ak chýbajú údaje potrebné k presnej a jednoznačnej identifikácii osoby, ktorej určitý pozemok patrí. Najčastejšie sa môžete s ním stretnúť pri prezeraní listov vlastníctva. Ide o prípad, keď vieme meno a priezvisko vlastníka, ale nie sú zapísané bližšie identifikačné údaje ako dátum narodenia, trvalý pobyt, ktoré by skutočného vlastníka odlíšili od menovca, ktorých býva už len v jednej obci hneď niekoľko .

Je to dôsledok spôsobu evidencie nehnuteľností v historických pozemkových knihách, kedy boli mená, priezviská, prípadne prívlastky mylne považované za dostatočné a nezameniteľné, na čo dnes doplácame.

Ak dnes vlastníte pôdu, s najväčšou pravdepodobnosťou ste ju zdedili po svojich predkoch. V čase našich prastarých a starých rodičov nebola evidencia nehnuteľností dostatočná. Veci sa často riešili len ústnou dohodou, na ktorú si dnes však málokto pamätá. Potom prišla éra socializmu – potierania súkromného vlastníctva, nastal všeobecný nezáujem o vlastníctvo a vo vlastníckych právach sa na dlhú dobu popretŕhali dedičské línie.

Z našich skúseností vieme, že takmer každý druhý súčasný vlastník má stále nedoriešený právny nárok na majetok po svojich predkoch . Úžitok z takejto nevysporiadanej pôdy nemá vlastník, ale štát. V príde poľnohospodárskej pôdy je to Slovenský pozemkový fond, v prípade lesných pozemkov Lesy SR.

ba až toľko, že ich už nikto nedá dohromady. A navyše je rodina často kvôli majetkom rozhádaná tak, že po stretnutí ani netúži.

Časom sa nad tým všetkým mávne rukou s konštatovaním, že dedičov je tak veľa a každému sa ujde tak málo, že to už nikto nikdy nebude riešiť….